Kto dnes nie je na nejakej sociálnej sieti akoby ani nebol.
Ani ja nie som výnimkou i keď moje pohnútky pridať sa do „čertovho spolku“ boli skôr zištné ako záujem o komunikáciu s „priateľmi“. Trávim čas na FB s účelom propagácie môjej firmy a komunikácie so zákazníkmi. Musím povedať, že je to celkom dobrý druh reklamy za relatívne málo peňazí.
Ale isto si poviete, že čo majú tieto úvodné vety spoločné s titulkom článku. Nuž teda k veci:
V rámci času, ktorý trávim na sociálnej sieti sem tam pozerám príspevky mojich „priateľov“ a ich „priateľov“ a keďže s blížiacimi sa voľbami sa stupňuje aj aktivita politických príspevkov, tak som narazil na nejaké odkazy a statusy kandidáta SaS p. Bôrika. Niektoré boli tak arogantne pravicové, že ja ako presvedčený ľavičiar (nemýľte si ma však s priazniovcom Smeru, som socialista, nie kapitalista 😉 ) som nemohol nereagovať. A tak sa občas rozvinula debata, ktorá vyústila do toho, že ma p. Bôrik požiadal o internetové „priateľstvo“ a ja ako slušne vychovaný som to prijal.
Vy, čo surfujete po sociálnych sieťach isto viete ako to potom je. Pokiaľ si to nezablokujete, tak vidíte skoro všetko čo váš „priateľ“ ohodnotí, čo okomentuje, čo zdieľa a čo sa mu páči. Keďže nie som ignorant a držím sa aj zásady, že ak chcem niečomu oponovať, tak to musím aj dobre poznať, tak som si sem tam nejaký ten príspevok o najsamúžasnejšej a najsamčistejšej a najsamkultúrnešej strane pozrel. Väčšinou som sa však len pousmial nad (podľa mňa) dosť prehnaným sebavedomím akým sršia páni z SaS a ich sympatizanti…
Dnes som však narazil na čosi, čo nevyvolalo úsmev, ale skôr zamrazenie.
P. Bôrik zdieľal status nejakého užívateľa, ktorý si strieľal z Ficovej zachrípnutosti v televízii. Bolo to dosť primitívne, povedal by som na úrovni adolescenta, ale chápem predstaviteľov SaS – v iných vekových kategóriach im asi už príliš nikto neuverí. V diskusii pod týmto statusom však jeden z užívateľov napísal toto:
„Nikomu neželám nič zlé, ale včera sa tuna v nízkych tatrách zabili traja nevinní turisti… A takýto ko…, tomu sa nič nestane.“
No a p.Bôrik označil, že sa mu to páči… Tak ako sa mu páči aj celá diskusia k satusu, v ktorej ešte pár užívateľov pritvrdilo vyjadreniami v štýle, že „veru tak, tak!“.
Zostal som z toho zhrozený a znechutený. Kam až dospela táto kampaň a čo urobila s bežnými ľuďmi? Naozaj už nepoznáme hranice „boja“ proti oponentom, opozícii, či iným politickým predstaviteľom? Nestačia nám škandály, osočovania, ohovárania, spravodjaské hry a trestné oznámenia? Je potrebné pritvrdiť? Je potrebné priať si smrť oponenta alebo s takýmto prianím verejne súhlasiť aby sme dokázali ako chcem tejto krajine dobre?
Nuž pán Bôrik, nepresvedčili ste ma programovými argumentami a týmto ste si ma stratili úplne. Už vás neberiem ako politického kandidáta, ale ako človeka, ktorý má záujem škodiť a nie tvoriť. A to ste predstaviteľ strany, ktorá chce vniesť na našu politickú scénu novú politickú kultúru. Ak podľa vás takto vyzerá politická kultúra, tak nás čaká dosť čierna budúcnosť.