Rado Kertes

V čase eskalácie ukrajinskej krízy, keď Krym prešiel pod správu Ruska a na východe Ukrajiny začínali prvé ozbrojené zrážky, prebehla v Slovenskom rozhlase diskusia o situácii na Ukrajine, v ktorej sa analytici a politológovia vyjadrovali aj k osobe a postaveniu Putina. V rámci rozoberaných možností riešenia situácie a medzinárodnej krízy padol aj nápad, že by sa západ mohol pokúsiť o politické „odstránenie“ Putina. Teda, že by sa výrazne podporili opozičné sily v Rusku, ktoré by by mohli vyvolať nepokoje, prípadne pomocou rôznych zákulisných hier spravodajských služieb, či spoluprácou s politikmi blízkymi Putinovi, by sa dosiahol akýsi „tichý puč“ a „zvrhnutie Putina. Niečo ako keď „zrušili“ Gorbačova kým bol na dovolenke. Nechcem teraz rozoberať túto krízu ani situáciu v Rusku, ale v súvislosti s týmito tendenciami západu povedala moderátorka jednu vetu, ktorú som si dosť dobre zapamätal. Povedala „Možno by sme si mali dávať pozor na to čo si želáme, pretože by sa nám to mohlo splniť„. Na vtedajšiu situáciu to bolo až veľmi výstižné. Myslím, že už vtedy a isto aj dnes si uvedomujme, že síce možno Putinove kroky nie sú v súlade s našimi predstavami o riešení situácie, ale jeho odstránenie by všetko ešte viac zhoršilo. Že Putin bol a je v danej situácii menším zlom, než to čo by prišlo po ňom, pretože alternatívy, ktoré sa ponúkali boli buď katastrofické alebo tragické.

Začal som tento blog o Putinovi a Ukrajinskej kríze, ale vôbec som nechcel písať o týchto veciach. Chcel som len uviesť situáciu keď naše želania môžu byť v danej kritickej situácii len emocionálnym prejavom bez racionálneho základu. Veta, ktorú vtedy povedala Oľga Baková sa dá dnes celkom dobre parafrázovať na situáciu pred našimi parlamentnými voľbami. Nie sme síce v ozbrojenom konflikte, ani nás nepostihla taká tragédia ako Ukrajinu, ale určite platí, že by sme mali zvážiť čo si želáme, pretože by sa nám to mohlo splniť. Rôzne opozičné predvolebné aktivity majú jediný cieľ – znížiť preferencie a vôbec volebný výsledok najsilnejšej parlamentnej strany Smer. Podľa posledných prieskumov sa zdá, že aspoň v preferenciách sa im to celkom úspešne darí. Rôzne bilboardy, rôzne aktivity, ale i výroky, či „vtipné“ fotografie na sociálnych sieťach, nás nabádajú len k jednému – odstrániť Fica. Nik nám síce neponúka komplexné a dlhodobé riešenia, ale všetci v opozícii majú jasno v tom, že vláda by mala pristúpiť hneď a zaraz na požiadavky učiteľov a sestier. Je jedno, že to po voľbách možno bude musieť riešiť niekto iný a možno úplne ináč, hlavné je, že sa všetci vytešujú ako Ficovi podkúrili pred voľbami a ten nedostane toľko hlasov.
Nuž dobre. Povedzme, že Smer nedosiahne dobrý výsledok a bude musieť ísť do budúcej vlády v koalícii, alebo dokonca ani nakoniec nebude zostavovať vládu. Čo bude potom? Samozrejme opozícia tvrdí, že je na to pripravená a je im teda verím, že na to byť pri koryte je pripravený každý, ale mňa zatiaľ nikdy žiada z opozičných strán nepresvedčila o tom, že by ich kroky viedli k zlepšeniu situácie väčšinových skupín obyvateľov. A to už od čias tzv. nežnej revolúcie. Fico a Smer nie sú požehnaním pre Slovensko a určite nerobia všetko pre spokojnosť úplne všetkých, ale momentálne si naozaj neviem predstaviť alternatívu k ich vládnutiu. Buď to bude znova len nejaký zlepenec alebo koalícia Smer + niekto, kde to bude viac o kompromisoch ako o dlhodobých riešeniach, ktoré Smer už v niektorých oblastiach celkom sľubne rozbehol.

Smer som nikdy nevolil a ani voliť nebudem. Mojím favoritom je strana, ktorá sa žiaľ asi ani v týchto voľbách nedostane do parlamentu. Viem čo sa stane s mojím hlasom, ak ho znova dám tej malej strane – buď sa tam raz dostane, alebo môj hlas pripadne najväčšej strane, teda pravdepodobne Smeru. To mi však vôbec nebude ľúto. Budem mať aspoň dobrý pocit, že neprispievam k rozvratu stability.